Manžel ma podvádzal a tak som pila

Autor: Marián Huštaty | 26.10.2020 o 14:34 | Karma článku: 6,23 | Prečítané:  1806x

Príbeh ženy, alkoholičky, akej je medzi nami množstvo. Často máme tendenciu ľudí odsudzovať, no málokedy vieme, čo je za ich zlyhaním. 

Rozhovor s pacientkou, ktorá sa ambulantne lieči zo závislosti od alkoholu. Aktuálne abstinuje 6 mesiacov. Pacientka písomne súhlasila so zverejnením rozhovoru. Jej krstné meno bolo zámerne pozmenené.

 

Rozpoviete mi váš príbeh?

Dobrý deň, volám sa Anna. Mám 53 rokov a žijem v Bratislave. Donedávna som pracovala v administratíve na vysokej škole.  Samozrejme až pokiaľ ma nevyhodili. Teraz som tu.

Vyhodili vás kvôli alkoholu?

Áno

Čo sa stalo?

Nafúkala som, bolo to vyvrcholenie všetkého. Vyhadzov bol len jeden z ďalších prúserov, ktorý som mala.

Ako dlho pijete?

Teraz už abstinujem, ale pila som aktívne asi 10 rokov. Tvrdila som všetkým, že problém pretrváva len rok, ale čím dlhšie abstinujem tým viac si uvedomujem, že to bolo aj 10 rokov. Nikdy som nebola kamarátka s fľašou. Keď sa niekam išlo ja som bola šofér a pil manžel. Veci sa začali lámať, keď náš syn odišiel z domu. Manžel si našiel bokovku. Vtedy sa to začalo.

Čo ste pili?

Biele víno alebo vodku. Tie až tak necítiť, teda vtedy som si to myslela.

Skúsme sa vrátiť k vášmu vzťahu.

Brala som sa mladá, ako 19-ročná. O 3 mesiace po svadbe sa nám narodil syn. Druhé dieťa sme nechceli. Bývanie sme mali zabezpečené, nakoľko na mňa babka prepísala svoj byt a išla do domova. Manžel pracoval a pracuje ako projektant, navrhuje elektroinštalácie. Ja som po gymnáziu skončila na materskej. Po materskej som nastúpila pracovať na vysokú školu. Najprv administratíva na jednej katedre a posledných osem rokov na študijnom oddelení. Viac ma bavilo pracovať so študentmi. Pri mladých ľuďoch sa starne pomalšie.

Kedy sa váš život začal lámať?

Keď mal syn 10 rokov. Manžel ma začal podvádzať s kolegyňou z firmy, kde pracoval. Vzala som nášho syna a odišla som na dva týždne k mojej mame. Nasledovali sľuby, kytice a odprosovanie. Jediný dôvod prečo ma dostal späť bol náš syn. Nebyť jeho nikdy sa nevrátim domov.

Ako sa k vám neskôr správal manžel?

Začal sa meniť, asi po roku začal sám prerábať byt, s tým, že to robí pre nás. Chodili sme na dovolenky – Egypt, Sýria, Chorvátsko…, začal sa venovať synovi. Nosil ho na karate. Chodil s ním na súťaže, podporoval ho. Akoby to všetko chcel odčiniť. Vtedy ho to aj mrzelo. Sám mi to povedal, myslím, že to bolo úprimné.

 

Čo sa dialo potom?

Syn dokončil strednú školu a odišiel študovať do Brna. Manžel akoby ochladol. Myslela som, že to bolo mnou. Snažila som sa o seba starať. Kúpila som si permanentku do fitka, začala sa ináč stravovať. Neskôr sa  mi zdalo, že to vôbec neoceňuje, akoby mu to bolo jedno.

Podvádzal vás?

Áno, našla som mu v mobile správy od nejakej ženy. Písala mu ako sa na neho teší, že ho miluje. Chcela som ho s tými správami konfrontovať. Všetko zatĺkal. Poprel, čo sa dalo, ale už som mu neverila. Po týždni trápenia som si pod tlakom naliala víno, ktoré bolo v bare. Akoby som naštartovala motor.

To bol začiatok pitia?

Áno. Náš vzťah sa zúžil na povinnosti. Starala som sa o domácnosť, varila mu a upratovala. Chodil domov neskoro večer. Vždy ráno rozprával o tom, koľko toho má v práci, že nič nestíha. Ja som mu poskytovala všetko servis a popri tom si popíjala.

Ako vyzeralo vaše pitie?

Bola som sama doma, preto sa nedá povedať, že to bolo tajné pitie. Nemusela som sa schovávať, ale mala som fľašu vína schovanú v skrini za prádlom. Tam by to nikto nehľadal. Najprv som pila po práci. Cestou domov som utekala do večierky a kúpila fľašu vína. Buď som nakupovala vo veľkom supermarkete alebo som striedala potraviny. Nechcela som vyzerať ako alkoholička. Pod panelákom máme večierku. Raz som tam vkročila a predavačka sa rovno opýtala, či to bude víno alebo vodka. Od hanby som sa šla prepadnúť. Od vtedy ma tam už nevideli. Po príchode domov som pila. Nikdy som nebola opitá, držala som si len hladinku. Zaspávala som o desiatej. Manžel prichádzal asi o polnoci.

Koľko ste vypili denne?

Ráno deci vína, v práci ploskačku vodky alebo 3-4 deci vína. Po práci fľašu vína. Keď som mala voľno alebo cez víkendy, tak dve fľaše vína alebo do 4 deci vodky.

Čo na to vravel manžel?

Dúfala som, že o tom nevie, ale skôr mu to bolo jedno. Raz prišiel skôr domov, asi o deviatej, bola som pripitá a urobila som mu scénu. Potom odišiel a noc strávil u frajerky. V tej zlosti som mala chuť piť ešte viac, už to nebola hladinka, ale moja agresivita namierená dovnútra. Týmto momentom som pila od rána.

Od rána?

Po raňajkách deci vína, cestou do práce to vyprchalo. V práci som pila tajne na záchode alebo keď nikto nebol v kancelárii. Mala som odliate víno v pollitrovke alebo ploskačku vodky. Zvykom bolo to zapíjať pohárom vody a tiež žuvačky. Po dvoch mesiacoch to prasklo. Zavolala si ma vedúca, že čo sa deje. Skamenela som. Pamätám si len hanbu. Mali sme, ale príjemný, ženský rozhovor. Pýtala sa ma a rovno si aj sama odpovedala. V ten deň ma poslala domov vytriezvieť.

A pili ste ešte v ten deň?

Vyšla som z budovy. Šla za roh a dopila ploskačku. Nasledovala cesta do potravín a pitie doma.

 

Pili ste ešte v práci?

Týždeň po mojom excese som pila len ráno – deci vína, v práci nie, a celý deň dohnala  večer.

Čo na to váš manžel?

Ten už bol odsťahovaný. V skrini nechal len to oblečenie, čo už nenosil.

Čo sa dialo v práci?

No…nepiť v práci mi vydržalo týždeň. Presne po týždni som si znovu tajne popíjala. Ťahala som to tri dni. Bol piatok 10:00 a do kancelárie vošla moja nadriadená spolu s dekanom fakulty. Na stôl položila drager. Nechcela som sa hanbiť ešte viac. So slzami v očiach som jej povedala, že ukončujem pracovný pomer dohodou. Vzala si drager a obaja odišli.

Pokračovali ste v pití?

Nie. Prišla som domov, vyspala sa a po zobudení sa pozerala do prázdna. Nechcelo sa mi piť. Cítila som, že ak neprestanem, zomriem. Zapla som počítač a začala si čítať články o pití. Mnohé z nich opisovali ženy, ktoré pili. Akoby ma s nimi niečo spájalo, no nebola som tam, kde oni. V článkoch mi pripadali také uvedomelé, ale boli ako ja, ťažko sa to popisuje. Našla som pár kontaktov na zariadenia, kde sa dá liečiť. Rozhodla som sa pre ambulantnú liečbu.

Ako sa vám darilo nepiť?

Ťažko, tých nástrah bolo veľa. Myslím, že muži to majú ľahšie. Nechodiť do krčmy, nestretávať opileckých kamarátov je ľahšie. Ja som sama, pred sebou neutečiem. Často sa ľutujem, to bol môj spúšťač.

Čo práca?

Mám svoj vek, nie je to jednoduché. Zamestnala som sa cez agentúru ako pokladnička v potravinách. Sám terapeut mi to neodporúčal, ale musím z niečoho žiť, platiť inkaso, jedlo, všetci máme nejaké výdavky. Po práci si posielam životopisy. Pozerám inzeráty na profesii. Niektoré pracovné pozície konzultujem aj v rámci terapie, bola som poučená, že existujú aj rizikové zamestnania.

S manželom ste v kontakte?

Volal mi, že podáva žiadosť o rozvod. Vlastne sa aj teším. Budem slobodnejšia,  bez manžela aj bez alkoholu.

 

Ďakujem vám za rozhovor a držím vám palce

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONÓMIA ĽUDSKOU REČOU

Lacnejšie tovary a bývanie? Šesť najčastejších mýtov o socializme

Z priemernej mzdy si dnes kúpite násobne viac.


Už ste čítali?